suhvezdia
Súhvezdie a legenda :
Cassiopeia
Legenda
Kasiopeja bola etiópska kráľovná, manželka Kéfea. Bola veľmi pekná a vychvaľovala sa, že je ešte krajšia ako vodné nymfy nereidy. To dopálilo boha mora Poseidóna, lebo jeho manželka bola tiež nereida. Na jej radu poslal morskú obludu, aby Kéfeovo kráľovstvo spustošila. Aby svoju ríšu zachránili, museli nešťastní rodičia dať svoju dcéru, princeznú Andromédu, prikovať ku skalnému útesu nad morom ako korisť obludy. Andromédu vyslobodil Perseus a okúzlený jej krásou sa s ňou oženil. Kasiopeja sa rovnako ako Kéfeus, Androméda a Perseus dostala na oblohu, ale jej nepriateľky Nereidy dosiahli aspoň to, že bola umiestnená blízko pólu, takže musela každú noc tráviť polovicu času dole hlavou, aby sa naučila skromnosti.
[upraviť]Hviezdy
Najjasnejšia hviezda alfa sa nazýva Schedar, alebo aj Shedir. Hviezda beta má meno Caph a rektascenziu takmer presne 0h. Zaujímavá je hviezda gama Cih alebo Navi, ktorá už v tridsiatich rokoch dvadsiateho storočia upútala na seba pozornosť zmenami spektra, sprevádzanými taktiež zmenami jasnosti medzi 1,6 a 3,0 mag. Neďaleko hviezdy beta je ďalšia premenná hviezda ró Cassiopeiae. Je to nepravidelne premenná hviezda podobne ako R Coronae Borealis. Premennou hviezdou je aj R Cassiopeiae, ktorá je typu Mira Ceti. Jej magnitúda sa mení medzi 4,7 (alebo 5) a 13,5 s periódou 431dní. Ľahko pozorovateľné dvojhviezdy sú éta (Achird) a iota. V roku 1572 vybuchla v tomto súhvezdí supernova (či skôr v roku 1572 zasiahlo Zem svetlo z explózie supernovy, ktorá vybuchla pred 7 500 rokmi). Supernova sa nachádzala blízko hviezdy kappa a v maxime svojej jasnosti mala až -4,1 mag. Voľným okom bola ale pozorovateľná ešte 18 mesiacov. Pozoroval ju a opísal dánsky astronómTycho Brahe, po ktorom dostala aj meno (Tychova hviezda). Dnes je to len slabá hviezdička 19 mag, ale intenzívne žiari v röntgenovej a rádiovej oblasti spektra.
Poloha
Kasiopeja patrí medzi najznámejšie a najvýraznejšie súhvezdia oblohy, hoci jasnosť väčšiny jej hviezd nepresahuje druhú magnitúdu. Päť jej najjasnejších hviezd – Schedar, Caph, Cih, Ruchbach(Ksora) a Segin – vytvárajú typický tvar širokého „W“. Nájdeme ho ľahko, nachádza sa totiž na opačnej strane Polárky, ako Veľký voz. Je to cirkumpolárne súhvezdie, čiže ho uvidíme v hociktorej časti roka v hociktorej hodine. Najvyššie na oblohe je v lete nadránom a na jeseň večer. Najnižšie je zase v zime nadránom a na jar večer.
Andromeda
Pozoruhodné objekty na oblohe
Najvýznamnejším objektom v súhvezdí Androméda je M31, čo je označenie pre galaxiu Andromeda, najvzdialenejší objekt viditeľný voľným okom. Je to obrovská špirálovitá galaxia, podobná tej našej. Keď ju chcete nájsť, spravte myslenú čiaru medzi β a μ Andromedae a predĺžte ju približne o rovnakú dĺžku ďalej od μ.
[upraviť]História a mytológia
Keď sa vezmú do úvahy aj matnejšie hviezdy, viditeľné voľným okom, má súhvezdie tvar ženy s nápadným pásom (aký má aj súhvezdie Orión). Jedna ruka akoby držala niečo dlhé, čo postave dodáva vzhľad ženskej bojovníčky držiacej meč. To, spolu s ostatnými hviezdami v znamení Barana (súčasť súhvezdia Ryby a Plejád), môže byť pôvod mýtu o Páse Hippolyte, ktorý tvorí časť DvanástichHeraklových úloh.
Prípadne, ak zahrnieme ešte matnejšie hviezdy viditeľné voľným okom, predmet, ktorý Androméda drží v ruke sa tiahne ďalej opačným smerom, čo vytvára obraz panny držanej reťazou, a Andromeda vyzerá, akoby chcela uniknúť. Spolu s ostatnými blízkymi súhvezdiami (Cefeus, Perzeus, Kasiopeja, Pegas) a tiež súhvezdím Veľryba, nachádzajúcim sa pod Andromedou, toto môže byť zdrojom mýtu o Kasiopejinej pýche, podľa ktorého sa obyčajne rozpozná.
V súhvezdí Andromeda sa nachádza aj asterizmus Gloriola, obrazec utvorený spojnicou hviezd ι - κ - λ - ψ.